Hra o živote v SND

Prvý príspevok na mojom blogu venujem predstaveniu Bratia Karamazovovci (SND).

Spomínam si, ako som raz niekde počula/čítala, že po prečítaní tohto slávneho diela od pána Fiodora budete vedieť, o čom je život. Zaujalo ma to. Premýšľala som nad tým a zdalo sa mi prinajmenšom pochybné tvrdiť o knihe, že má schopnosť zachytiť tak abstraktný pojem ako “život”.
Tú knihu som napriek tomu ešte neprečítala (zatiaľ iba Hráča a Večného manžela – vcelku dobré diela, ale nie jeho najlepšie) a preto som sa obávala, či sa vôbec oplatí ísť takto nepripravená do divadla na jej zdramatizovanú podobu.
Môžem povedať, že som sa rada mýlila.
Takmer 5-hodinový opus (čo na rozdiel od iných recenzentov vôbec nehodnotím ako slabosť tejto inscenácie – ako sa dá zredukovať 900-stranový román na kratšiu dobu?) bol tým najlepšie stráveným časom v divadle za poslednú dobu. Naposledy som mala podobný katarzný zážitok na Coriolanovi. Pamätám si, že predstavenie, na ktorom som bola, bolo úplne vypredané, lebo dali zľavy na ISIC a lístky boli myslím za 1 €. Zuza Fialová v hľadisku bola, tak to interpretujem, celkom prekvapená plnou sálou študentov.
Na konci predstavenia, keď všetci herci mŕtvi ležali na javisku, sa dlho neozýval potlesk. Sála bola napätá. Stále som čakala, že ešte sa niečo stane. Keď už bolo čakanie pridlhé, jeden z hercov sa pomrvil a z hľadiska sa vzápätí ozval potlesk. Čistý tranz, to predstavenie. Dúfam, že Diega de Breu si vedenie činohry ponechá na čo najdlhšiu dobu (aktuálne je v jeho réžii v SND Malomeštiakova svadba od Brechta – vyvolala celkom rozporuplné reakcie publika svojou údajnou kontroverznosťou. Určite treba vidieť.
Ako divák, ktorý Bratov Karamazovovcov ešte nečítal (moja jediná informácia bola, že je to o rôznych pohľadoch troch bratov na existenciu Boha), som sa vôbec necítila zahltená nezrozumiteľnými replikami a náročným dejom. Práve naopak, postavy sa predstavovali postupne tak, že mal divák možnosť si ich zaradiť, zistiť ich vzájomné vzťahy, aké majú postoje.
Keďže som toto dielo ešte nečítala, ťažko budem hodnotiť jeho úroveň spracovania. Možno len pár poznámok, postrehov, čo sa mi páčilo, čo menej na základe osobnej skúsenosti, mojich názorov.
Scéna 
Riešenie scény bolo jedno z najlepších, aké som kedy zažila v SND. Malo svoj vymedzený, oprávnený priestor, zároveň nerušilo zložitými presunmi kulís (osobne ma veľmi ruší pohyb nehercov na javisku presúvajúcich dekorácie, vždy ma to vrhne z hry späť do reality). Za toto veľmi chválim scénografa. Dômyselné obdĺžnikové plochy, korešpondujúce s celkovou minimalistickou koncepciou inscenácie, vysúvajúce sa smerom do hľadiska, pôsobili skoro ako ďalší herec, postava. Obdĺžnik sa vysunul, na ňom postava/y, ktorá/é mali práve svoj výstup, namierené bodové svetlo na ne…veľmi pôsobivé!
Zľava: Maštalír (Ivan  – akceptuje,ale odmieta Boha), Bárta (Aľoša – mních, verí), Ondrík (Miťa – užíva si, nepremýšľa). Foto: SND
Herci
Sugestívne výkony podali Maštalír, Pauhofová, Fialová, Oľhová, Bárta, Kostelný, Jamrich. Ešte som chcela spomedzi týchto mien pár vyzdvihnúť, ale nedá sa mi, títo boli naozaj výborní, uveriteľné výkony na úrovni. Čakala som viac od Ondríka, keď som porovnala jeho výborný výkon v Coriolanovi, zdá sa mi, že táto rola mu veľmi nesadla.  Skôr priemerný výkon (nesedel mi hlavne jeho hlasový prejav, javil sa mi ako neprirodzený).
Hudba a kostýmy
Hudobná vložka bola výborná (pozrite si na youtube upútavky, tam je použitá). Neviem, ako sa im to v SND darí, ale hudba sa im vždy veľmi vydarí.
Kostýmy – v symbióze s celkovou koncepciou. Viac sa mi páčili mužské ako ženské.
Na záver
Myslím, že hra bola dobre vyvážená postavami (napríklad by mi veľmi chýbala ostrovtipná Oľhová so svojou Chochlakovovou) a ich uchopenie hercami bolo veľmi dobré.
Ak tam budú položené, určite si vezmite výtlačok časopisu Mosty (tam je podrobný článok o príprave tohto predstavenia). A určite si kúpte bulletin – obsahuje kompletný prepis (ako pri Anne Kareninovej – tiež spoločnom diele Poláka a Majlinga) celej inscenácie a hlavne esej od Daniela Majlinga (dramaturga a dramatizátora tejto hry) o pozadí doby, v ktorej žil a hlavne tvoril pán Fiodor.
Na koniec len môžem povedať, že o niečo viac chápem výrok o výpovednej hodnote tohto diela o živote.
Určite navštívte najbližšie predstavenie (a čítajte Majlingovho Ruda na Facebooku = https://www.facebook.com/pages/Rudo/109387892422441?fref=ts).
Прощайте друзья !

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s