O behu a hendikepovaných ľuďoch

Pôvodne som chcela spraviť zoznam 10 najpôsobivejších filmových scén, v ktorých sa beží, ale po zadaní do googlu “films with running scenes” mi vyhodilo niekoľko (a podotýkam, že dobrých) takýchto zoznamov a tak som to hneď vzdala. Nikde som však v tých zoznamov nenašla scénu z McQueenovej Hanby (Shame, 2011), ktorá mne osobne najviac zosobňuje, o čom beh vlastne je. Je to dlhá, vyše dvojminútová jednozáberovka (a ja jednozáberovky zbožňujem). Muž, ktorý vyjde pred svoj dom, upraví si čiapku a začne behať. A beží. Beží, až kým nezastaví na semafore a keď naskočí zelená, beží ďalej. Nič zvláštne, nič dych vyrážajúce. Vo videu nižšie (ktorého obsah som práve opísala) však nenájdete vysvetlenie, prečo by mal byť práve tento filmový beh taký odlišný a výnimočný. Fassbender hrajúci muža s dobrou kariérou, ale nefunkčným sexuálnym životom (v podstate je chorý), dorazí do svojho bytu, kde má práve jeho sestra sex s jeho šéfom. Je na pokraji svojich psychických síl, vyčerpaný a nevie, čo robiť. A ide si zabehať. Mp3 v ušiach, nemôžem nespomenúť skvelú techniku behu, radosť pozerať. Typický model mestského behu, Brandon nie je ani športovec ako bežiaci Rocky ani mentálne postihnutý Gump. Je to beh za účelom psychického uvoľnenia, fyzickej úľavy. Nie je to ale relax. Brandon, metaforicky chápané, uteká od problému, ktorý je fyzicky spredmetnený v jeho apartmáne, jeho neschopnosť mať normálny sex ako jeho sestra ho frustruje a preto od nej (ktorá mu ten problém, samozrejme, nie naschvál, dáva pred oči) uteká. Zamýšľam sa, prečo mi práve toto ponímanie behu príde ako beh najviac vystihujúce. Je to preto, že samotný beh za účelom čisto fyzickej aktivity, za účelom spevnenia si postavy, mens sana in corpore sano atď., mi príde ako míňanie času? Bude to tak. Myslím, že za každou aktivitou, ktorú vykonávame má byť niečo viac, samozrejme vynímajúc také tie bežné ako čistenie zubov a pod.  A teda beh má byť aj niečo viac ako záťaž svalov, má byť ponímaný ako uvoľňujúce a stimulujúce cvičenie i pre myseľ (a dušu).

https://www.youtube.com/watch?v=5wI6OX8BkL0

Ako ďalší v poradí mal nasledovať zoznam 10 filmov s témou postihnutých ľudí. Pred nejakým časom som postla na moju facebook-ovú stránku link na článok (https://www.facebook.com/SlecnaKulturna/posts/475067465916418), hovoriaci o vzostupe záujmu filmárov o postihnutých ľudí. Filmári začali vnímať telesne či psychicky postihnutých z iného, mohli by sme povedať humanisticky založeného, uhla pohľadu. Ale keďže moje pátranie dopadlo podobne ako v prípade vyššie zmienených bežeckých scén, obmedzím sa na odporúčanie môjho (zatiaľ) obľúbeného filmu, pojednávajúcom o tejto téme. Pristupuje k tejto látke priamo, bez pátosu, ktorý doposiaľ vládol medzi filmármi, zdanlivo neúctivo. Je to však práve tento film, ktorý nám upravil našu, vo všeobecnosti vzaté, realite neodpovedajúcu mienku o postihnutých.

1479_5_5

Kurz negatívneho myslenia (Kunsten a tenke negativt, 2006) si ctí cestu, ktorou sa vyberá škandinávska kinematografia. Výborné herecké výkony, na ktorých si Severania zakladajú, silné, vzájomne sa konfrontujúce charaktery. Všetka prítomná dráma vyplýva z ich stretov. Vidíme skupinku ľudí s rôznymi postihnutiami, ktorí navštevujú kurz pozitívneho zmýšľania, vedeného energickou lektorkou. Už od začiatku cítime, akoby v každom z nich driemala nevyriešená agresia, ľútosť nad vlastným osudom, frustrácia a dezilúzia. Vidíme, že ako idú na výlet, zastaví ich polícia, lebo šli neprimeranou rýchlosťou. No akonáhle policajti zbadajú, s kým majú do činenia, pokutu im nedávajú, napriek tomu, že postihnutí protestujú. Všetko, čo chcú je, aby boli braní ako zdraví ľudia, nič viac im netreba a o tom celom je vlastne tento film. Sme svedkami divokej jazdy šialenej partičky ľudí, ktorí sa postupne v priebehu jednej noci naučia brať samých seba s rešpektom, tým, že prejdú “kurzom negatívneho myslenia”. Tú noc strávia v dome odbojného impotentného chlapíka pripútaného na vozík (jeho žena však s ním chce zostať, jediná prekážka je jeho cynický prístup), ktorý odmieta terapiu už zmienenej lektorky. Na jeho stranu sa postupne pridá celá partička postihnutých, lektorku vyhadzujú z domu a jediných dvoch zdravých ľudí v dome (ženu a priateľa jednej z postihnutých) odmietajú mať medzi sebou. Opijú sa, takmer dôjde k sexu medzi dvoma z nich, jedna sa pokúsi spáchať samovraždu…jednoducho čierny humor, ako sa patrí, pripravte sa na hojnú mieru cynizmu.

Keďže je to však čierna komédia, nemôže sa celý príbeh skončiť inak ako happdyendom. Lektorka prichádza po dlhej noci späť, ukľudnená a pripravená ísť znova do akcie, ale privíta ju na jej prekvapenie veselá spoločnosť. Skupina je vyliečená a zmierená so svojim položením, resp. môžme predpokladať, že všetci sú na veľmi dobrej ceste dospieť k takému stavu. Film názorným spôsobom ukazuje cestu, akou si musí prejsť každý človek s akýmkoľvek ťažkým bremenom, napr. postihnutí ľudia v tomto prípade. Štádium dezilúzie, sebaľútosti, odmietania svojho položenia, pokus o sebazničenie, odmietanie lásky blížnych (“nie som toho hoden”) atď., až po finálne sebaprijatie, všetko ukázané veľmi uveriteľné, realisticky. Ak máte radi čierny humor ako ja, nasmejete sa na trpko-sladkých scénach, ktoré by v inom kontexte vyzneli brutálne. Inými slovami, výborný film, určite si ho nenechajte ujsť.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s