Vyznanie Dom-i-Nikovi

Upieraš na mňa svoj prenikavý pohľad, pohľad „plný úzkosti hľadania”. Ubolený, skúmajúci? Tak veľa interpretácií ponúkajú tieto fotky Teba! 

Je to už pár rokov, keď som na Teba, Dominik, aj keď, ľutujem, nie osobne, narazila, áno, doslova narazila, bez prípravy, celkom nečakane¹…Vieš, delia nás od seba už pomaly dve generácie. Nemala som šancu čítať Ťa v samizdate, v ´89 som neštrngala kľúčmi na námestiach, polovica 90.rokov (politicky krušné časy) bola dejiskom môjho narodenia. Povedal by si, možno – čo ma môže zaujímať na Tebe? Nie som Eva Štolbová, aby som Ti písala listy (ach, ako jej závidím – tie hodiny strávené v prítomnosti majstra, v Tvojej prítomnosti!). Byť tak v prítomnosti Človeka! To je moja túžba. Počúvať, zanietene a dlho, skúmať Ťa a spoznávať seba – cez Teba!

eva

Predstavujem si, ako Ťa raz za čas navštívim, ako spolu ideme dolu do mesta, Ty ma vodíš po známych miestach a rozprávaš mi o nich napoly vymyslené, napoly pravdivé príbehy. Ja im vždy akože uverím – nechcem, aby stratili to čaro, vieš. Sadneme do kaviarne (či viechy?) a Ty mi prerozprávaš knihu, čo Ťa naposledy zaujala, opíšeš to plnokrvne, záživne, niečo popridávaš, vylepšíš to, vypointuješ. Ja Ťa budem celou svojou bytosťou vnímať, nasávať Ťa každým pórom svojho tela, moje uši už nikdy nebudú počuť také vášnivé rozprávanie. 

zeny

Počúvam ľudí, ktorí Ťa poznali. Spomínajú, aký dojem (ktorý stále pretrváva!) si zanechal hlavne na príslušníčkach môjho pohlavia. Premýšľam nad sebou – ako by si na mňa pôsobil, ak by som mala aspoň šancu vzhliadnuť Ťa v dave, na ulici, v obchode, jedno kde! Rozhovor – opovážiac sa to slovo i v mysli nahmatať, mráz mi naskakuje, zimomriavky prechádzajú mojim telom, rozochvievam sa od tak nepredstaviteľnej krásy!

Prvá kniha od Teba, Dominik (ach, aké nádherné meno Ti mať dala), bola „Prútené kreslá”. A vtedy som, myslím, bola v tranze. Mohla som mať pätnásť liet, literatúru nepoznajúc veľmi, ale stále sa snažiac spoznávať ju, objaviac Teba…zamilovala som sa. Niet priliehavejšieho vyjadrenia úcty a náklonnosti k Tvojmu písaniu.

Píšem Ti, lebo Ti chcem niečo zdeliť. Myslím, že by Ťa to potešilo, keď si bol opustený v tých ťažkých časoch. Chýbaš mi. Je to prazvláštne, ale je to tak. Mám pocit, ako by som Ťa poznala. Svojim spôsobom síce, cez spomienky Tvojich priateľov, Tvoje knihy hlavne…veľmi zvláštne! Stelesňuješ pre mňa niečo nad-národné. Neviem to vyjadriť inak. Si Slovák – ale zároveň svetoobčan. Obec božia? Raz možno (na onom svete).

Vieš, chcela som vedieť, kde si býval, keď Ťa tí, ktorí Ťa volali „Seladon” sledovali a nemohol si sa stýkať so svetom. Bola som na Mišíkovej 16² – musím Ti povedať, že sa moja predstava naplnila. Domčúrik skrčený, napoly rozpadnutý, obrastený brečtanom, tabuľka s číslom na podokenici. Nezazriem Ťa tam? Ale vedela som, že ak by si si mal vybrať, kde sa bude Tvoj duch pohybovať, tak tu asi nezavítaš. Vidíš, to je to. Odkiaľ to môžem tušiť? Je to opovážlivé chápanie Tvojej povahy. Mladícka nerozvážnosť, či lepšie povedané, dievčenská koketéria. Páčila by som sa Ti? Zapýrená si túto otázku občas v duchu kladiem.

Teraz sa veľa hovorí o vydávaní Tvojich kníh v roku Tvojej nedožitej 100-nice. Vieš, čo ma vždy fascinovalo na Tvojom osude? Ten rok smrti – ´89. Ešte i teraz ma premkne ten horúčkovitý pocit . Bolo to pre mňa veľmi podstatné z hľadiska vytvorenia si názoru o konci Tvojho života. Umieral si spokojný, ustráchaný, šťastný, sklamaný? Keď som zistila, že si odišiel v máji, pár mesiacov pred Novembrom, Tvoj život sa pre mňa zahalil do akejsi nevyhnutnej osudovosti. Analogicky som si hneď spomenula na Štefánika – ten, dokončiac svoje životné dielo, umiera, keď už je všetko na ceste k vytvoreniu nového štátneho útvaru. Je to tak i v Tvojom prípade, myslím si. Podľa spomienok si bol násilne umlčaný, ale stále duchovne prítomný. To, čo si stelesňoval, tu bolo v tej dobe. Dokončil si svoju púť, urobil si, čo bolo v Tvojich silách a skonal si. Je mi to tak ľúto, že si to nemohol vidieť! Neviem, či by Ti to vlialo do srdca nádej síce…možno zbytočne preháňam.

Vieš, čím pre mňa si? Akýmsi mojim duchovným otcom. S nádejou, keď sa okolo seba rozhliadnem, vidím veľa ľudí z mojej generácie, ktorí sú Tvojim zmýšľaním predchnutí. Vieš, veľmi ma bolí, keď nás podceňujú. Hovoria – príliš mladí, nerozumejú, nepochopia, ba dokonca nechcú!

Vždy tak vzkypí hnev vo mne! Tieto predsudky (aj voči starým ľuďom) – koľko nedorozumení páchajú. Vieš, čo mám na Tebe rada? Mám taký pocit, že si bol rád v spoločnosti mladých ľudí (a hlavne žien, že?).

Často mi príde na um takáto predstava – vizualizujem si Teba, obklopeného ľuďmi rôzneho veku. Niečo im rozprávaš, máš taký zanietený, preduchovnený výraz,  gestá Ti pomáhajú vyjadriť myšlienky, pohotovo reaguješ na reakcie z „hľadiska”. Diváci Ťa sledujú, pootvorené ústa, úsmevy, žiariace oči. Vieš, ako pekne o Tebe hovoril Martin Šimečka³ v rozhovore s Jurajom Kušnierikom? Nadšene som počúvala opis Havlových narodenín, kde si hviezdil. Bola som očarená. A to som Ťa nikdy naživo hovoriť nezažila. Udivuje ma to – vieš, že máš stále taký vplyv na citlivé dievčenské srdce?

Teraz mnoho dobrých ľudí robí rôzne činnosti na Tvoje sprítomnenie. V izbe mám dva plagáty z Artfora (to kníhkupectvo by sa Ti zaiste pozdávalo) – fotka z ´85-eho a z ´88-eho (tu už vyzeráš veľmi krehko). Sú veľmi silné, priam bytostne Ťa cítim pri pohľade na ne. Vyšli „Navrávačky” (tie zmonologizované) a v máji vyjdú v originály, aj s E.Š. otázkami. Nemôžem nespomenúť možno nenápadne vydanú knižku od Márie Bátorovej „Slovenský Don Quijote” – a to veľmi nezaslúžene! Je totiž bravúrna, erudovaná, ale nie nezáživná. Páčila by sa Ti. 

Si Slovák – ale zároveň prekračuješ hranice, si zrozumiteľný i mimo ich rámca. Keď som nedávno rozmýšľala o spôsobe, ako písať, aby naša literatúra presiahla domáce pomery, ako príklad si mi napadol práve Ty a Tvoj štýl. Ty, „karpatský pastier”, Slovák – neviem pomenovať tú esenciu, ktorá robí Tvoje diela nadčasové a hranice prekračujúce (na to sú tu literárni vedci). Cítim však, že Ty si ten náš poklad – si náš, aj keď nami odvrhnutý, nami (mnou a mojimi rovesníkmi) prijatý a vyzdvihnutý na miesto, ktoré Ti zaslúžene prináleží. Ani tu, ani tam – vymykáš sa priemeru. Si netypický, nekonvenčný. Takého Ťa ale máme radi – lebo si svoj, si úprimný, chápeš ľudí, rozumieš im a máš ich rád, nezavrhuješ ich. 

S láskou,

Tvoja

¹ – Dá sa vôbec pripraviť na Dominikove diela? Domnievam sa, že na stretnutie s majstrom sa nedá nikdy dostatočne dobre pripraviť.

² – O nejaký čas neskôr po napísaní tohto textu som čítala článok Olega Pastiera v .týždni (http://www.tyzden.sk/casopis/2013/12/hold-tatarkovi-slava-holubom.html), v ktorom zmienil inú Dominikovu adresu – Mišíkovú 10. Pri najbližšej príležitosti som sa tam vybrala. Domy v okolí tejto adresy sú však postavené do kopca tak, že sa nedá s určitosťou povedať, ktorý z nich má práve číslo desať. Odišla som sklamaná. Skúsim sa tam však vybrať znovu, možno budem mať viac času pre dôkladnejšie bádanie.

³ – V papieroch, z ktorých som tento text prepísala, stojí meno Martinovho otca, Milan. Snáď sa raz naučím ich rozoznávať. Tu je link na zmienený rozhovor – http://www.mixcloud.com/radiofm/slova_fm-632013/.

Tento list som napísala asi pred polrokom, pamätám sa, že už bolo veľmi neskoro v noci a ja, sediac na svojej posteli, som každú chvíľu zrakom preskočila na jeden zo zmienených plagátov, ktorý visel na stene priamo oproti mne, moje oči vo výške Jeho očí. Napriek tomu, že počas prepisovania som opakovane narážala na miesta, ktoré by som vylepšila, rozhodla som sa nechať text v pôvodnom stave (až na isté štylistické výnimky, kde som pridala, resp. ubrala slovo alebo dve, aby výsledok dával zmysel). Nemenila som ani poradie odsekov, všetko je presne tak, ako i v papieroch, ktoré práve teraz ležia predo mnou. Ospravedlňte prítomný pátos, ale berte do úvahy moju mladosť a v neposlednom rade majte na mysli istú zvláštnu moc podobných momentov.

Na záver pridávam ešte linky na zaujímave články, na ktoré som pri hľadaní fotografii narazila.

http://korpus.juls.savba.sk/attachments/publications/2003-simkova-navravacky%20dominika%20tatarku.pdf

http://www.ostium.sk/index.php?mod=magazine&act=show&aid=159

http://obycajniludia.sk/m-huba-mojich-par-stretnuti-s-dominikom-tatarkom/

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s