Dominik Tatarka: Prútené kreslá (výpisky)

Nazdávate sa, že to bola láska na prvý pohľad? Ani nie. Neverím, že by si rozumní ľudia na prvý pohľad lásku ponúkali. Alebo to bolo očarenie? Akiste ani to nie. Zostal mi v očiach iba farbený dojem: dúhová štica a biela tvár. To si človek vie rozložiť. Potreboval som spoločnosť a dúfal som, že ju tu nájdem. – s.14

Iste, všeličo je vo mne, iste aj nenásytná pažravosť, ale neviem a nedokážem obzerať si dievčatá, ktoré sa mi veľmi páčia, ktoré sa mi páčia ako ty. Radšej si ich predstavujem, čo mi čo vravia a či sú len, ako sa vraví, dekoratívne. – s.16

Nuž ale hra je hra, človek z nej nemá vypadnúť. – s. 17

Cudzinec je vždy smiešny, a najmä cudzinec, ktorý večne čosi nehovorí a nemelie. Viete, títo Francúzi za najsmiešnejšiu vec na svete považujú prirodzenosť. (…) Vy ste ešte na to neprišli, že kultúrne národy si odjakživa najviac zúfajú práve nad tou vašou prirodzenosťou? Čo s ňou? V Paríži treba hovoriť, a to pekne hovoriť, a pritom či si čo myslíme alebo cítime, nezaváži.- s.24

slovak gay icons , brokeback chotár

Prišli ste do Paríža, chcete sa zapísať na univerzitu, aby ste si upevnili sebavedomie? A hovorí mi: Sebavedomie nie je zlá vec, keď má základ. Je ako štít, ktorý nás chráni proti nám samým. Ale bez základu? Postavenia? Univerzity iba čo jatria v mladých ľuďoch sebavedomie, neprimerané ich spoločenskému postaveniu a významu. Či si viem predstaviť, čo sa natrpí – a zbytočne – na svoje napuchnuté sebavedomie súkromný docent, chudobný vedec, ktorého okolnosti donútia, aby v okresnom meste učil deti fidlikať na husličkách? Povedzte, neurobí sto ráz múdrejšie, keď si upevní svoje spoločenské postavenie? – s.36

dvacet

Pri všetkej rozumnosti, ktorú sme si ukladali ako povinnosť, ani sme nepobadali a chodili sme na prednášky, po prednáškach do študovne v knižnici svätej Genovévy, potom na malú prechádzku okolo našej štvrte, po rue Saint-Jacques dolu k Seine, kus po nábreží popri bukinistoch a potom zas hore bulvárom Saint-Michel až po roh rue Soufflot – a to všetko stále spolu. – s.41

Sme spolu, som s vami – a to je všetko. To naozaj bola pravda, tak som to cítil so všetkou opravdivosťou mladosti, ale bola to otrava. To som ani nechcel. Veď som videl, že máloktorá žena odolá vlastnému pôvabu, keď vidí, ako zbožne a oddane sa na jej výslní hreje a utápa muž, akýsi tulák, fantasta. Keby som sa nebol ocitol v položení, v akom som bol, keby som nebol v cudzine, ale doma a v iných časoch, nie raz, ale sto ráz si nájdem spôsob povedať jej: Chceš ma? Skús. Sme dospelí. (…) Ale nemohol som. Na rukách, v mysli som poviazaný ako väzeň, ako cudzinec. – s.41 – 42

On sa za nijakých okolností nemusel vrátiť domov, ale ja áno. Jeho ruky a konskú silu všade potrebujú, vravel, nuž ale s mojou hlavou, i keby bola múdra ako Šalamúnova, bude vždy horšie. Učiteľ a či profesor bude len úzko národným a mozgovým špecialistom. On prinajhoršom zhodí trochu sadla, no ja by som mal zhodiť desať rokov zbytočného štúdia. To by som asi nechcel, ale ani on, keby bol v mojej koži. Nevynášal sa, nedal mi znať, že vidí vo mne darmožráča. Naopak. Hostil ma. Mal radosť, že jeden z jeho krajanov prišiel sa do Paríža zapísať na univerzitu. Darmo, ale národ i školovaných ľudí potrebuje. – s.48

1002190_10201800687441496_663934957_n

Ako sa rozumie, viem získať ženy po štyridsiatke, podobné alebo rovnaké prežitky alebo pokriveniny bývalých čias ako som sám – to je v poriadku. Mýli ma len, že aj mladé ženy, ani nie tridsaťročné alebo ešte mladšie a celkom mladé, sopľane, vedia si so mnou porozumieť, čosi vo mne predsa vidieť, hoci im nezakrývam – tak ako vám – že som už dávno staromódny, že moja citová a intelektuálna skúsenosť dávno neplatí, že som vlastne nevážny ľahtikár. Potom prečo…? – pýtam sa. – s.58

s_dominikem

Daniele som sa nedvoril, nepokúšal som sa vyznávať jej lásku, nebadane odbočiť s ňou do tmavého zákutia parku, chytať ju za ruku alebo sa s ňou bozkávať, tým menej ju zvádzať, aspoň nie vedome, aby mi bola milenkou. V tichej dohode najradšej sme sedávali pri sebe v prútených kreslách na terase kaviarne alebo na brehu rieky, hľadeli pre seba na ľudí, páry milencov, bielych, farebných, cudzokrajných, ktoré prúdili bulvárom Saint-Michel ako rieka. Na ženu, ktorá mi je blízka, nemusím predsa hľadieť, či je pekná a či aká, ani jej natískať do očí svoju fasádu. Ja si ju radšej predstavujem. Sedím pri nej, v jej prítomnosti, hľadím pred seba ako teraz na more, spln, na list alebo na lienku, bodkované slniečko. Na všetkom je ona, ona. Ona je povetrie, ktoré dýcham. Naberám ju do seba, kúpem sa v nej ako zátka v dobrom víne. A najradšej počúvam jej hlas. Prečo by som ju mal mýliť svojou nevábnou fasádou alebo ošúchanou kravatou? Alebo prečo by som sa mal dať mýliť jej zručnosťou, ako sa maľuje, jej oblečením, ktoré je sotvakedy zladené s jej charakterom? Toľko šiat ani jedna žena nemá, ani také farebné cítenie. Alebo prečo by som sa mal dať mýliť tým, čo sa páči iným, peknotou alebo krásou? Nie, keď si rozumieme, nesnažím sa na ňu hľadieť. Najradšej zo všetkého ju počúvam. Spomínate si? Keď sa milenci spolu zhovárajú a hľadia z mosta do rieky alebo pred seba ďaleko na lesy, obzory, more, ich hlas dostáva hĺbku, vlahu, chvenie. Rozprávajú sa každý ako sám so sebou. A to je nežné, opravdivé.- s.59 – 60

chapu

Položenie cudzinca ukladalo mi povinnosť byť ostražitý voči sebe. – s.60

Vtedy ani potom som nijakú ženu nezvádzal. Radšej by som sa pod zem prepadol, než by som jej mal čo sľubovať. Či pohľadmi a či čím, ale so ženami, ktoré sa mi mimoriadne zapáčili, som sa dorozumieval iba tak a o tom: Však ma vidíš. Táto chvíľa s tebou je pre mňa všetko. Verte, vôbec nechápem, ako môžu muži čo sľubovať, lásku, vášeň, vernosť a či dokonca manželstvo. – s.85

umelec

Odvtedy rozumiem maskám žien, ružovým, púdrovým či tetovaným. Odvtedy mi pripomínajú: Spamätaj sa, ovládaj sa. Keď na to príde, ženy sa pred mužom s nadšením alebo len zo zvedavosti vyzliekajú. – s.87

Interior Model Reading hopper

To máte tak: Páčiť sa a nepáčiť, city, jedinečné alebo celkom bežné, láska, vernosť – to je asi všetko otázkou osobnosti, aspoň sa tak zdá. – s.93

intelektualna drzost , zdrava

Objednali sme si absint, nápoj, ktorý sme obidvaja poznali iba z literatúry. – s.98

9541359_orig

Počúvali ste kedy, ako v tichom dome praská starý nábytok? Rátam prázdne izby, v každej izbe je stará skriňa, každá vše sucho zapraská, akoby sa rozprskávala, vybuchovala do vzduchoprázdna. Myslím, že len osamelí ľudia, starci alebo väzni vedia takto počúvať. – s.115

newyork-movie

Hm. Nie. Ja som vám nie kolegyňa. Ja som u vás v košeli. – s.118

857197_578578985513403_1389080084_o

Slovo do diaľky, povedané celkom ináč toho druhého rozochvieva, ako slovo povedané do stola alebo do tváre. – s.124

magdalena robinsonova

Myslím na vás – to nie je prázdne slovo. Kto naozaj myslí na toho druhého, môže sa dozvedieť všetko, všetko vedieť a vytušiť, tušené si na každom kroku, každým úsmevom a hnutím v tvári potvrdzovať. Toho druhého sa čochvíľa zmocňuje pocit, ak sa mu nevnucujeme, že sa ním ustavične zaoberáme, ba že o ňom všetko vieme. Tomu pocitu ženy nevedie odolať, vidia v ňom akúsi záruku budúcej pozornosti a nežnej starostlivosti. V láske, vášni a vôbec v citoch, ktoré sa nás zmocňujú, ktorými sa tak ochotne vydávame na milosť a nemilosť, je mnoho poverčivosti a predsudkov, hoci aj zázračností. Bez rozvinutej inteligencie to nejde ani v láske, ale schopnosť a odhodlanie sústrediť sa na jedného človeka je podmienkou. – s.125

Láska nie je očarením dvoch pekných alebo vášnivých ľudí, ale rozhodnutím, prácou, dielom nie ani pekných, ani mladých ľudí, dokonca iba jedného a možno nepekného a nemladého človeka, ktorý chce byť milovaný a milovať. Ten druhý a či druhá veľmi rád sa učí, dáva sa milovať, prv či neskôr pristane, poddá sa nám, začne nám odpovedať svojím jedinečným, prekvapujúcim, nadchýnajúcim spôsobom. – s. 125

janeeyre-2006-8

Darmo, lásku si treba zaslúžiť. Niekedy sa nám jej nedostane, ale upevnili sme si aspoň sebavedomie, že sme urobili a sme schopní urobiť pre ňu všetko. – s.126

tatarka_podpis

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s