Čajky v noci nelietajú (krátka úvaha)

Keď chodím po odčlovečených nočných uliciach, keď mi v ušiach Sixto Rodriguez kvíli tie jeho poviedky, keď sa neviem vynapočúvať jeho clivého, ťahavého hlasu, jeho opisom detroitských krčmových postavičiek, keď počujem prvé tóny Inner City Blues, jeho “going down the dirty city…”, všetko, po čom túžim je ísť dopredu, neobzerať sa, ísť stredom ulice, stredom cesty, balansovať na električkových koľajach a na všetko zabudnúť, všetko nechať za sebou a hľadieť do šera vymretých diaľok.

Keď počúvam Sugar Mana, nemôžem mať na tvári očné tieňe, maskaru ani ceruzkou zvýraznené viečka, nemôžem mať čerstvo umyté vlasy, ani starostlivo vyžehlené nohavice. Nemôžem si obuť topánky na opätkoch. Musím si obliecť ten najvyťahanejší sveter, mastné a splhnuté vlasy nechať voľne padať na plecia, obuť si tenisky, ktoré sú mi už dávno malé a vyraziť. Vyraziť a úplne sa odovzdať tepu ulice. Neobmedzovať sa skúmavými pohľadmi. Vyraziť k Dunaju, chvíľu nečinne pozorovať robotníkov rozoberať Starý most, oceľovú kosť za oceľovou kosťou, pomaly, s rozvážnou trpezlivosťou, bez náhlenia. Akoby mali všetok čas na svete. Po skončení nočnej šichty opúšťajú prístavisko v skupinkách po dvoch-troch, debatujú, nahlas sa smejú hrdelnými hlasmi, volajú svojim ženám, nasadajú do aút rôznych značiek a ani sa nenazdám a už tu nie sú. Ostáva po nich len ticho, vyplnené útržkami replík, znejúcimi v mojej mysli – “už spí malá?”, “aký si mala deň?”, “kúpil som, čo si chcela”. Hladina Dunaja je tmavá ako smola, mlčky ju pozorujem, začína sa ma zmocňovať akási duševná malátnosť, konštrukcia mosta po ľavej strane odzrazu nadobúda hrozivé obrysy. Preľaknem sa a začne mi byť clivo, zatúžim po ľuďoch, po hlasoch, po ruchu a mihajúcich sa výkladoch.

1545798_10201099124547599_326406577_n

Chodím, dokým ma nebolia všetky svaly, dovtedy, kým už nedokážem bez zjajknutia urobiť ďalší krok. Až bolesť ma upozorní na potrebu vrátiť sa domov. Odpočinúť si, oddýchnuť a zbaviť sa bolesti. Potrebujem žiť vo veľkomeste, aby som mohla podnikať takéto večerno-nočné korzovania. K večeru by som vyrazila do mesta, ako v delíriu prechádzala ulicami, očami preskakujúc z predmetu na predmet, uprene sa zadívajúc do očí protiidúcich, skoncentrovať všetku duševnú silu do svojho pohľadu a na jedinečný moment mať schopnosť zastaviť dej Hry. Nechať sa uniesť, nechať sa rozplynúť v zástupoch tvárí. Na okamih stratiť seba-vedomie.

Blured

Sedenie na konári

Mesto je nehybné.

Mŕtve ako zhnitá čajka na brehu Dunaja,

ktorej telo vyplavil spodný prúd a

hodil ho o riečne kamene.

Na jej pečeni si už holuby lámu zobáky,

prú sa o jej črevá,

a odtŕhajú zvyšky pľúc.

Sedíme, ty a ja, na konári a je nám dobre,

hovorím ti, Jakubisko mal cit pre názvy!, ale ty ma nepočúvaš.

S hraným úsmevom sa otáčaš mojim smerom,

pritakávaš, bez mihnutia oka, si ty ale herec!, v duchu si myslím,

keď sa tu, zrazu!, konár podlomí a obaja padáme.

Trvá to celú Večnosť, kým dopadneme…

Vyviazneme celí, zdraví,

zviechame sa, ako vieme.

Ja mám len pár škrabancov od tvojich nezastrihnutých nechtov.

“Je čas sa poberať.”, riekneš ticho, ale rozhodne,

a ja neviem, čo mám na to odvetiť.

Hádam máš pravdu.

Môže niekto vlastniť Pravdu?

Mlčím.

Mlčíš tiež.

Do nozdier mi udrie páchnuca vôňa čerstvej krvi.

“Mesto by malo niečo spraviť s tými holubami.”,

hovoríš v rytme krokov, vzdaľujúc sa od dejiska.

Mes-to, ma-lo, spra-viť, tý-mi, ho-lu-ba-mi, hláskujem si pre seba v duchu,

bez hlesnutia.

Na dnes končíme,

je nám to obom jasné i bez slov.

3 responses to “Čajky v noci nelietajú (krátka úvaha)

  1. Ahoj, ak máš čas, zajtra 7.4. by sme mohli skočiť na kávu, mail som nechal u seba, môžeme dohodnúť miesto a čas. Ak nie, možno niekedy inokedy (?). D.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s