Marguerite Durasová: Volanie k nekonečnu

Literárny večer venovaný Marguerite Duras

duras

Rozdelenie tvorby:

1. Indočínsky a indický cyklus. Detstvo a ranú mladosť strávila v kolóniach.

2. Vojnový a židovský cyklus (holokaust, vina a téma lásky). Sem spadá aj scenár k Hirošime, mojej láske.

3. Cyklus z dnešných čias – témy spoločenskej normálnosti a marginálnosti (ženy, deti a homosexualita).

Nehanební (1943), Durasovej prvý román.

V 50-tych rokoch sa priblížila k hnutiu Nového románu.

Hrádza proti Tichému oceánu (1950) – v sfilmovanej verzii z roku 1958 (produkovanej Dinom de Laurentisom) hrá Anthony Perkins.

Moderato cantabile (1958, novela)

Hirošima, moja láska (1959) – Resnais chcel pre spoluprácu na scenári osloviť Françoise Sagan či Simone de Beauvoir. Duras je autorkou dialógov. “Potom čo príde? Osvienčim, môj miláčik?” Takto znel komentár Yourcenar. Duras sa priznáva k nemohúcnosti čokoľvek povedať o Hirošime (tak znelo jej vyjadrenie pre Cahiérs du Cinéma).

Moderato cantabile (1960) – Jeanne Moreau a Jean-Paul Belmondo.

Taká dlhá neprítomnosť, v roku 1961 získal Zlatú palmu v Cannes. Durasová spolupracovala na scenári.

India Song (1974) nebol nakrútený v Indii, ale v Boulognskom lesíku, v Rotschildovom paláci, ktorý slúžil pre veliteľstvo okupačnej armády. Nakrúcal ho Durasovej verný kameraman Bruno Nyutten.

Dve rozprávačky: Laočanka a Anne-Marie Stretter (Delphine Seyrig) a jej partner Michael Lonsdale.

Najprv sa postrihala hudba a následne sa doplnili dialógy.

Duras bola citlivá na kompozíciu – nie inú, ako hudobnú (aj v literatúre; všade).

“Bežať po hrebeňoch slov”, “Nedávať čitateľovi výklad”.

Deštrukcia konštrukcie – zničí to, čo vytvorila. Konštruovať je obrovská deštrukcia.

Uchvátenie Lol V. Stein (1964, román) – uväznená vo vlastnej mladosti. Predslov od Jacquesa Lacana.

Jej benátske meno v pustej Kalkate (1976) – pokračovanie. Experiment – počujeme v interiéroch “palácu” celú zvukovú stopu z India Songu.

Choroba zvaná smrť (1982, román)

Milenec (1984, román)

Choroba zvaná smrť – v réžii Roberta Wilsona (1991).

Milenec zo severnej Číny (1992, román) – pokračovanie Milenca.

Hry – výber z jej tvorby v slovenčine. Vydal Divadelný ústav v roku 2003. Zahŕňa medzi inými aj India Song, pôvodne napísaný ako divadelná hra (1973), o rok neskôr ho Duras sfilmovala.

Duras často korektovala.

Stelesnila francúzske špecifikum – od stredoveku francúzsku literatúru tvorili spolu s mužmi i ženy. Prekladateľka Dekameronu, Madame de La Fayette (Kňažná de Cléves), Marquise de Savignac, George Sand, Colette.

“Ak by sme vedeli, čo povedať, tak by sme nepísali.”

Duras, narodená 1914, odmietala tézovitosť literatúry existencializmu. So Simone de Beauvoir boli rivalky. Ďalšia dvojica rivaliek v tomto období pozostávala z Nathalie Sarraute (“klasická”) a Marguerite Yourcenar. Na adresu Nathalie Sarraute sa Duras vyjadrila, že je “priveľmi inteligentná”. Z tých štyroch sa javí byť Duras najradikálnejšia – životom aj dielom. Eseje, interview (pôrod, manželstvo, smrť, homo-, hetero-; nekonvenčná).

Marguerite Duras

Les Hommes  – esej, ktorou popudila i slovenských spisovateľov. Reakcia na túto esej sa objavila v Romboide (preložila ju preň Michaela Jurovská). Medzi inými reagovali: Pavol Vilíkovský (“poznačená vekom”), Daniela Kapitáňová a Peter Macsovszky sa pokajal, že je muž a že si bude holiť nohy a holiť sa.

Koncept rozpamätávania sa – odlišný od toho Proustovho “znovunájdeného” času. Slúži zabudnutiu zlikvidovaním minulosti. Bilancia ako v psychoanalýze. Umožňuje ju interpretovať po svojom.

Bernard-Henri Lévy (Gallimard) – Sartrov ľúbostný večer.

Durasovej susedka ju prirovnala k rovnako činorodej George Sand, ktorá sa nezriekala vášní. Písala tak, ako žila. Išla vlastnou cestou.

“Realizmus – nezaujímavé ako objektívna žurnalistika.” (Vydala dve publicistické zbierky.)

Jurovská sprvevádzala Allaina Robbe-Grilleta na Art Film Feste, pomenúval jej rastliny, kríky, stromy; pôvodne bol agronóm.

Vlani v Marienbade (Alain Resnais, 1961) je veľmi podobné India Songu. Jurovská ešte nenazarila na túto koreláciu u nikoho iného.

Čo sa vypovie je rovnako dôležité ako čo sa nevypovie. Vyrozprávať príbeh aj absenciu príbehu.

Láska je u Duras niečo, čo nás prevyšuje, ovláda, “od krajnej jemnosti k barokovej nespútanosti”. U nej – škandalózna. Stavia múry a zrkadlá okolo skúsenosti.

“Duras” – podľa obce, z ktorej pochádzal jej otec. Juhofrancúzska výslovnosť nevynecháva “s” na konci jej pseudonymu.

Hry a scenáre prepisuje do prózy. Stojí na pomedzi žánrov. Usiluje sa o syntézu médií. Každé dielo je samostatné, postavy prechádzajú textami, odhaľujú sa, obohacujú o ďalšie črty. Vzniká svojbytná durasovská mytológia. V India Song sa zlievajú všetky jej texty (min. štyri).

Putovné motívy, ktoré sa v jej tvorbe opakovane vyskytujú – matka, ktorú zabila spoločnosť. Osobné nešťastie Durasovej rodiny; jej matka kúpila po smrti manžela zlý pozemok a zadĺžila sa.

V Normandii sa Jurovská ubytovala v hotelovej izbe, ktorú pred ňou obýval Proust.

Michaela Jurovská 

251

Nad storočnicou

…Marguerite Duras: http://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/313863-pisanie-ako-nerozumny-pokus/

…Alberta Camusa: http://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/298751-na-hrane-absurdna-a-jasu/

…Dominika Tatarku: http://zurnal.pravda.sk/portret/clanok/273947-e2-80-9ea-nepokorene-ostali-iba-nase-sny-e2-80-9c-nad-storocnicou-dominika-tatarku-14-marec-1913-e2-80-93-10-maj-1989/

…Jozefa Felixa: http://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/283098-o-vecnost-oprety/

O Jánovi Johanidesovi pri príležitosti jeho nedožitej osemdesiatky: http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/820/michaela-jurovska-jan-johanides-stal-vzpriameny-a-objimal-svet

O Vincentovi Šikulovi pri príležitosti desiatich rokov od jeho úmrtia: http://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/67841-svet-podla-vinca-alebo-o-cirej-radosti/

O Dominikovi Tatarkovi pri príležitosti vydania Písačiek a Navrávačiekhttp://kultura.sme.sk/c/6858585/obcovacky-s-dominikom-tatarkom.html

O Samuelovi Beckettovi pri príležitosti vydania súborného zväzku Hryhttp://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/67831-ocistec-podla-becketta/

O kultúre, spoločnosti a peniazoch (100 názorov): http://100nazorov.sk/31-spisovatelia/206-jurovska-michaela

O roli prekladateľa pri inscenovaní:

Rozhovory s Michaelou Jurovskou:

http://www.sme.sk/c/1963331/slovo-nema-u-nas-nijaku-vahu.html

http://www.ipernity.com/doc/248824/33490273

Spracované a doplnené podľa vlastných poznámok.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s