Albert Camus: literatúra, filozofia, politika

Literárny večer venovaný Albertovi Camusovi

camus

Oblasti Camusovej činnosti v názve prednášky sú usporiadané na základe toho, do akej miery v nich vynikol a predčil svojich súputníkov. Hlavnou oblasťou jeho tvorby tak ostáva jeho beletristické dielo. Je rodený Alžírčan a je zaňho aj pokladaný. Debaty vo Francúzsku a inde sa zameriavajú hlavne na jeho politickú činnosť, postoje, čo ho definuje napr. v opozícii k Sartremu. Časopis Littéraire sa svojim titulkom pýta: “Naozaj zvíťazil Camus nad Sartrom?” Koniec ich priateľstva nastal so Sartreho článkom pre Les Temps Modernes, kritizujúci Camusovo dieloVzbúrený človek, ktoré je zamerané proti ospravedlňovaniu tyranií ideológiami. Dnešná odozva je, že Camus je víťaz, Marcelli si však myslí, že každá doba, ktorá príde sa bude prikláňať k inému z nich. Každá podľa svojej identity.

ouverture

Veľká téma bol problém dekolonizácie Alžírska. Prečo je práve dnes táto časť Camusovej tvorby vyzdvihovaná? Čo to hovorí o našej dobe?

Camus ako biely francúzsky Alžírčan sa nikdy nezblížil s tamojšími Arabmi, predsa len bol Francúz (a matku mal Španielku). Preto sa ich ani nesnažil zastať. Od detstva bol proti trestu smrti (po určujúcom zážitku, keď v detstve uvidel odrezané hlavy).

Napísal esej o ruine rímskeho mesta vo svojom rodisku v Alžírsku.

Po prebratí Nobelovej ceny mal o istý čas prednášku a diskusiu pre študentov vo Švajčiarsku. Jeden zo študentov sa ho spýtal, prečo mlčí o Alžírsku, ale stále spomína ZSSR. Camus zacitoval, že ak si má vybrať medzi matkou a spravodlivosťou, zvolí si matku. Bol označený za podporovateľa kolonizátorov. Sartre v tom našiel ďalší podnet na vyhranenie sa voči nemu. Pripisujú sa mu stanoviská anarchistov, pravica ho adoruje.

Pozrime sa však na Camusa ako moralistu, navrhuje Marcelli. V umení, politike a v činoch moralizuje. Viac ako filozof bol moralista, človek (un homme).

Albert Camus, soleil et ombre (Roger Grenier, Gallimard, 1987, esej).

V detstve bol vášnivý futbalista (brankár). Miloval divadlo (Priateľ: divadlo versus futbal? Camus: futbal!) Podobne je na tom Woody Allen pri rozhodovaní sa medzi filmom a zápasom v TV. “Za všetko, čo najistejšie viem o morálke a povinnostiach vďačím futbalu.” Moralista – zásady fair-play.

Camus ako moralista mal dve obdobia, v oboch boli dominantné iné diela, všetky však boli publikované v Gallimarde.

1. obdobieCudzinec (1942, román, prenikol ním do povedomia) a Mýtus o Sizyfovi (1943, esej), kritizuje romány, ktoré svoju tézu rozoberajú dramaticky). Camus je v tomto odobí svojej tvorby aktívny v hnutí odporu (la Résistance), spoluvydáva časopis Combat, čo preňho predstavuje nemalé riziko. Sartre sa v hnutí odporu angažoval oveľa menej, iní dokonca tvrdia, že i kolaboroval. V románe Cudzinec pozoruje ľudí, idúcich z kina, pláva s priateľkou…a hovorí, že toto nie je jeho svet, jeho domov. Zdôrazňovaný motív v Camusovej tvorbe je svetlo. Vražda v Cudzincovi sa udeje na pláži. Slnko je akoby na vine.

(Hore zľava): Jacques Lacan, Cecile Elouard, Pierre Reverdy, Louis Leiris, Pablo Picasso, Fanie de Campan, Valentine Hugo, Simone de Beauvoir, Brassai. (Dolný rad zľava): Jean-Paul Sartre, Albert Camus, Michel Leiris, Jean Abier a Picassov pes. (Foto: Gilberte Brassai, 1944)

Camus hovorí, že jestvuje len jeden naozaj vážny problém a tým je samovražda. Stojí za to žiť život? To je podľa neho základná filozofická otázka. Či stojí za to žiť. Schopenhauer si ju kládol tiež, Camus neprichádza s ničím novým, kladie však túto otázku nezvyčajne naliehavo a v novej situácii. Vychádza z pocitu ako existencialisti. Nič sa nedá slovami zachytiť. Netvrdí to, čo pred ním Gréci, že sa má človek oslobodiť od vášní. Svet sa mu prosto odcudzil. Samovraždu chápe ako odpoveď na absurdno, dôkladne to reflektuje. Ku Kierkegaardovej a Heideggerovej pridáva Camus diagnózu seba i sveta. Absurdný je môj vzťah ku svetu, nie svet ako taký. Ide o samotný pojem vzťahu. Vzťahu bez zmyslu.

Nevoľnosť (novela, 1938) – opisuje pocit prázdnoty, nezúčastnenosti, chýba puto participácie vo svete. Človek je mimo.

Zmysel nie je povedať, že samovražda je východisko. Camus beletristicky dramatizuje vo svojej esejistickej a románovej tvorbe.

Kresťanská metafyzika a neoplatonizmus (1936, Camusova dizertačná práca) – “treba sa rozhodnúť medzi svetom a Bohom”. Vybral si svet s tým, že stratí jeho zmysel. Nadväzuje tu na Nietzscheho. Hovorí, že i kresťanskí filozofi pociťujú beznádej, ktorá však nachádza východisko v Bohu. Labyrint světa a ráj srdce (J. A. Komenský, 1631) – človek nachádza zmysel v Bohu.

Kierkegaard ako predchodca existencialistov nachádza Boha v rozorvaní. Camus je voči tomu odmietavý, chápe to ako filozofickú samovraždu, nájsť na dne bezútešnosti nádej. Tvrdí, že treba prijať tú situáciu so všetkými následkami. Postrádame tak uňho vertikálne transcendentno.

Extáza sv. Terézie (Bernini). Komentár sv. Terézie: “Táto príležitosť sa nám stratila…splynutie s Bohom.”

Existencializmus je humanizmus (Jean-Paul Sartre, 1946) – dielo, citované vo filme La Vie d’Adèle (Abdellatif Kechiche, 2013).

Camus spochybňuje, tvrdí, že sa všetko odohráva v našom vedomí. Pojem vedomie je východisko modernej filozofie od Descartových čias. Všetky pokusy od Descarta o vertikálnu transcendenciu sú dodnes spochybňované.

Jeho situácia je podobná tej, ktorú zažívali raní kresťania. Hľadá zmysel svojej existencie. Zmysel sa preňho stáva tou úlohou.

“Absurdno je hriechom bez Boha.” – Albert Camus. Opäť postaví tú úlohu, ale na rozdiel od ranokresťanov bez Boha. Musíme prijať absurditu ako svoj domov, svoj údel, tvrdí.

2. obdobieMor (1947, komerčne najúspešnejšia Camusova práca, v tomto období už bol etablovaný autor) a Vzbúrený človek (1951, prelomová esej). Krátko nato mu bola udelená Nobelova cena (1957).

Ideológia neospravedlní vraždenie, tvrdí Camus. Sartre, naopak, schvaľuje terorizmus (napr. Mníchov) ako regulérnu zbraň v boji. V prípade malých zoskupení v boji so štátmi ho odporúča, pretože tí prví sú v nevýhode. Camus to vníma ako vraždu (aj Alžír chápal podobne). Terorizmus ako prejav revolty chápe ako zvrátený koncept. Preňho znamená revolta spolupatričnosť, solidaritu, akú prejavil doktor v jeho novele Mor.

Camus ako individualista. Doktor (Mor) je vylúčený z radosti ľudí, tešiacich sa, že pliaga pominula. Uvedomuje si, že môže opäť prísť, neraduje sa, ale koná sebaobetu. Svätec bez Boha. Utrpenie chápe ako výsostne individuálnu záležitosť. Avšak pomocou revolty si uvedomíme, že je spoločné, kolektívne. Revolta je tým krokom ku komunite. Prvým krokom odcudzeného je, že zistí, že tento pocit zdieľa.

Heidegger a Sartre sú existencialisti a ateisti. Zaviedli novú formu transcendencie, ktorá je integrálnou súčasťou tohto sveta. “Náboženstvo bez transcendentna – politika.” – o Marxovi vyhlásil, že to pochopil (v Vzbúrenom človeku).

Prítomnosť je vždy poznačená budúcnosťou – od prítomného k budúcemu. Heidegger tvrdí, že človek je bytosť časová a dejinná (dejinná, keďže pojem času vznikol až s ľudskou civilizáciou). Dejinnosť je individuálna, ale umiestňuje jedinca do komunity. Sartre nachádza prechod z individualizmu k marxizmu.

Dva typy dejín – Geschichte (veľké; nie sú individuálne, ani faktografické, ale ovláda ich zákon) a Historie. Camus neprijíma toto heideggerovské zdvojenie dejin a jeho dôvod je opäť morálny. V mene tých veľkých dejín sa deje útlak. Idea, opäť, nemôže ospravedlniť násilie. Odmieta pokrok v mene obetí. Odkláňa sa od marxizmu a heideggerovského existencializmu a začína inklinovať k meridionálnemu mysleniu. Camus je hlboko poznačený vyrastaním vo francúzskom Stredomorí. Používa termín “nemecká ideológia”. Kritizuje nahradenie dejín Bohom. Kritizuje Nemcov, ktorí podľa neho príliš zohľadňujú racio a princípy. Históriu definuje ako obdobie, kedy prevláda isté myslenie (a inokedy iné).

Filozofia, ktorá si uvedomuje svoje medze, hranice, riziká, predpokladá nevedomosť. Nemci sa vyhranili voči Heideggerovmu mysleniu, jeho koncepcii dejín a sveta. Štát versus obec (Gesellschaft), tento rozpor sa z času na čas vo filozofii objaví.

Presvedčený individualista Camus dospel k “altruistickému individualizmu”.

René Char, poeta a Camusov blízky priateľ, raz povedal: “À une sérénité crispée.” “Posadnutosť žatvou a ľahostajnosť k dejinám sú dvoma koncami môjho luku.” (Camusova citácia Chara).

Camus vo svojej filozofii stále začínal na úrovni pocitu – absurdity, straty zmyslu, ktorý pociťoval. Hlása návrat k “svojim”, ku klanu.

Nedávno sa našiel Camusov list Sartrovi, jeden z jeho posledných, v ktorého znení badať známky zmierenia. Sartre – a futbal? Študoval na prestížnej École Normale Supérieure, Camus nie. Sú to dva odlišné svety. Kľúčové pojmy v prípade Camusa sú: tanec, svetlo a futbal. Sartra vystihujú knihy.

Albert Camus Dancing, LIFE

Les Maîtres de la pensée (“majstri myslenia”) je francúzsky pojem, používaný na označenie učiteľa, ktorého si človek vyberá, aby ho naučil nielen znôšku faktov a názorov, ale samotnému mysleniu. Doba, ktorá ešte priala takýmto majstrom myslenia, sa skončila s Foucaultom (a začala niekedy s Voltairom). Sú to myslitelia, angažovaní vo verejnom živote, v politike. Ľudia čakali na ich názory v dôležitých kultúrno-spoločenských otázkach. Je to (alebo bola) záležitosť stredomorského a nemeckého kultúrneho priestoru.

Camus sa ku koncu života zdržoval v Provence, Paríž ho nemal rád. Z jeho denníkových záznamov sa dozvedáme, že ho úspechy rozlaďovali (depresie z Nobelovky).

Camus a dnešok: Nebol by nadšený, že si ho privlastňuje súčasná pravica. Tiež by ho nenadchla idea previesť jeho pozostatky do Panteónu.

Miroslav Marcelli

36407060-marcelli_na_otvarak

O Michelovi Foucaultovi: http://www.kritika.sk/pdf/2_3_2001/5.pdf

O Rolandovi Barthesovi: http://www.kritika.sk/pdf/1_2004/2.pdf

O svete (stĺpček v Pravde): http://www.pravda.sk/trendove-temy/miroslav-marcelli/

O meste:

http://salon.eu.sk/9185/urbanna-utopia-nemozna-i-nevyhnutna/

http://www.kritika.sk/pdf/2_2003/1.pdf

Rozhovory s Miroslavom Marcellim:

http://www.kritika.sk/pdf/2_96/6.pdf

http://www.czsk.net/svet/clanky/osobnosti/marcelli.html

http://kultura.pravda.sk/na-citanie/clanok/40510-marcelli-filozofi-uvolnili-miesto-prichadzaju-obchodnici-s-dazdom/

http://www.webjournal.sk/clanok/3070/filozof-nie-je-starec-so-sedivou-bradou

http://style.hnonline.sk/vikend-140/nic-lepsie-ako-kapitalizmus-tu-nemame-zatial-484613

(+ Františkek Šebej ako druhý respondent):

Spracované a doplnené podľa vlastných poznámok.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s